Rozmnožovanie holubov

 

1.   ROZDIEL POHLAVIA

Holuby ako všetky vtáky sú oddeleného pohlavia. Semenníky samcov i vaječníky samíc ležia v brušnej dutine neďaleko obličiek pri chrbtici. S obličkami čo do pôvodu sú v určitom vzťahu.

Semenníky sú bôbovitého tvaru; sú malé, v čase pohlavnej akti­vity sa však niekoľkonásobne zväčšujú. Sú zavesené na osobitnom väzi­vovom závese. Podobne je to aj s vaječníkom, ktorý je nepárne vyvinutý na ľavej strane, zatiaľ čo pravý vaječník zakrpatel. Semeno odvádzajú zo semenníkov semenovody, ktoré ústia do druhého oddelenia kloaky na samostatných bradavičkách (papilkách), teda oddelene od močovodov. Tak isto je to aj pri samiciach, ktoré majú vajcovod pomerne mohutne vyvinutý. Osobitný orgán na prenášanie semena holuby nemajú vyvinutý.Hoci sa holuby od holubíc tvarom odlišujú iba nepatrne, pri pozornej­šom sledovaní ich možno rozlíšiť. Tento rozdiel, ktorý nazývame pohlavnou dvojtvárnosťou,, sa prejavuje v tom, že holub toho istého plemena je väčší ako holubica, má mohutnejšie stavanú hlavu, trochu hrubší zobák a mohutnejšie prsné svaly. Holuby majú obyčajne úzku vidlicu lonových kostí, väčší hrvoľ, mohutnejší spevný ústroj a hú­kajú a hrkútajú odlišne ako samice. Najnovšie sa niektorým chovateľom v Amerike i v Európe podarilo dochovať plemená, ktoré sa vyznaču 'ú i, že je samec inak zafarbený ako samica. Táto dvojtvárnosť (rodová fareb­nosť) je zachytená nielen pri definitívnom operení holubov, äle už aj počas pnstembryonálneho vývinu (napr. texaský rodovofarebný holub, maďarská rodovofarebná sliepočka).

2.    HNIEZDENIE

Vplyvom domestikácia sa obdobie rozmnožovania domácich holubov dosť preťahuje; niektoré plemená sa rozmnožujú aj v jeseni n v zime, to znamená, že sa funkcia pohlavných žliaz predĺžila na celý rok.

Pred rozmnožovaním sa holubov pripadá kratší čas na párenie. Samce bývajú v tomto čase podráždené, sledujú holubice, húkajú a hrkútajú viac ako inokedy. Občas vyletujú na svadobné lety, pričom tlieskajú kríd­lami, vystierajúc ich čo najviac a mohutnými údermi pri ich zníženej frekvencii letia do polkruhu. Potom stavajú krídla trochu hore (zošikmene) a plavne sa vracajú späť. Pred párením sa holuby zobáčkujú, pričom sa veľkosť samca pre javu j e viac ako normálne, pretože naťahuje krk, čiastočne na ňom ježí perie a napína nohy. Samec i samica si siahajú zobákom za krídla. Po párení urobia obidvaja, niekedy len samec, ozdobným letom kruh.

Škrupina vajca sa skladá prevažne z uhličitanu vápenatého (okolo 95 %, zvyšok tvorí uhličitan horečnatý, fosforečnan vápenatý a horečnatý a organické látky). Škrupina je prestúpená mnohými lúčovite posta­venými kanálikmi (pri slepačom vajci ich je 7600). Funkciou škrupiny je chrániť vajce — zárodok — nielen pred mechanickým úrazom, ale aj pred nadmerným vyparovaním, preto je dôležité, aby bola normálne vyvinutá. Pri nedostatku vápnika býva škrupina slabšia, ľahko puká a vajce za­čína vyschýnať. (Niekedy sa podarí zachrániť zárodok tak, že na prask­nutú časť prilepíme bielkom inú škrupinu alebo použijeme náplasť.)

Pod škrupinou je dvojitá papierová blanka plsťovej štruktúry. Na hrubšom konci vajca sa papierové blanky oddeľujú od seba; jedna zostáva okolo bielka, vonkajšia sa pripája ku škrupine a medzi sebou vy­tvárajú vzduchovú komôrku. Vzduchová komôrka má význam najmä v posledných hodinách pred vyliahnutím, keď dodáva holúbäťu, ktoré začína aktívne dýchať pľúcami, potrebný vzduch.

Pod vnútornou blanou je riedky bielok a v ňom je na osobit­nom povrázkovitom útvare bielkovinovej povahy v smere dlhšej osi vajca zavesený žĺtok.Na hornej strane žitka je tzv. zárodková škvrnka s prvými fázami delenia. Pri zahrievaní sa proces delenia a rozmnožovania buniek v tejto škvrnke zväčšuje. Vytvárajú sa prvé štádiá zárodku, a to osobit­ný obal — amnión okolo zárodku a cievna sieť na žitku. V tomto štádiu, na tretí deň, je zárodok pri presvietení vajíčka už viditeľný. V tom čase je vyvinutý aj osobitný orgán — allantois, ktorý v krátkom čase obklo­puje ccílý amnión i žĺtok, pritískajúc sa k povrchu vajca. Jeho úlohou je privádzať kyslík potrebný pre život zárodku a hromadiť v sebe disimiláty látkovej premeny prebiehajúcej v zárodku.

Prvé vajce znáša holubica obyčajne predpoludním, druhé na druhý doň popoludní, zriedka až na tretí deň popoludní. Na vajciach začína sedieť až po znesení druhého vajca (pri domácich holuboch sú však výnimky). Na vajclach sedí samica a samec ju cez poludnie na niekoľko hodín vymení (obyčajne od 9 — 10. hodiny do 15. — 1B. hodiny). Holuby ne­sedia na vajciach veľmi pevne a pri priblížení sa človeka opúšťajú hniezdo. Nedá na to však povedať o plemenách domácich holubov, najmä nie o niektorých z nich. Závisí to od celkovej krotkosti a od toho, či ho­lubiar často znepokojuje sediace holuby tým, že ich zháňa z hniezd, prezerá vajcia, nepravidelne a často ich kŕmi. Inokedy vyskakovanie holubov na hniezde alebo z neho zapríčiňujú cudzopasníky. Veľkosť vajec domácich holubov je rozličná podľa veľkosti ple­mena. Dvanásť vajec pražských krátkozobých letúnov malo priemerne 36,2 X 27,5 mm. Čas vysedenia (inkubačný) pri plemenách domácich holubov je 17—19 (21) dní. Podľa našich skúseností sa dĺžka času vysedenia ne­riadi veľkosťou plemena. Aj zo skúsenosti s domácimi plemenami vieme, že dlhšie musia sedieť na vajciach tie plemená, ktoré sú najviac špeciali­zované. Pražské krátkozobé letúny sedia o deň-dva dlhšie ako pražské letúny so stredne dlhým zobákom. Vysvetlenie však možno hľadať aj inde. 

Za normálnych okolností sa mláďatá liahnu ľahko a pomoc chovateľa nepotrebujú. Ak pozorujeme na sedemnásty deň pohyb holúbäťa a klo­panie na škrupinu a stav sa po niekoľkých hodinách nezmení, dobre je načať škrupinu. Často sa totiž stáva, najmä pri prvých jarných vajciach, že sa mláďatá neprekľujú a zadusia sa. Takáto zlá liahnivosť vzniká ako následok avitaminózy holubov, obyčajne z nedostatku vitamínu A a D. Načatie škrupiny však vyžaduje určitú skúsenosť. Aj preklutému holúbäťu treba niekedy pomáhať, ale opatrne, aby sme pretrhnutím amnióna nevyvolali krvácanie. Amnión totiž zrástol s allantoidom a cievy z neho postupne ustupujú smerom k žltkovému vačku a spolu s ním sa strácajú v  telovej dutine. Pri načínaní škrupiny treba dávať pozor aj na to, aby tieto obaly neprischli na telo holúbäťa, ktoré sa potom nemôže pohnúť a hynie. Ak časť škrupiny odpadla a proces resorpcie ciev v obalovej blane neprebehol, škrupinu treba navlhčiť vlažnou vodou. Najprirodzenejšie je, keď do procesu liahnutia nemusíme vôbec zasahovať. Normálne je škru­pina vajca pred liahnutím mláďat tenká, pretože časť z nej spotreboval zárodok pri stavbe kostí, takže ju holúbä tzv. zúbkom (diamantom) na zo­báku ľahko prebije.

Vyliahnuté holúbätá sú slepé, pokryté riedkym páperčekom, holúbätá niektorých plemien sú však po vyliahnutí celkom holé. Holúbätá majú pred koncom zobáčika farebný pásik, podľa ktorého možno odhadnúť zafarbenie budúceho operenia. Osvedčuje sa to najmä pri jednofarebných holuboch.  Kým rodičia odchovávajú mláďatá tvarohovitou hmotou, mláďatá veľ­mi dobre rastú. Najkritickejšie štádium však nastáva v čase prechodu na zrnitú potravu. Vtedy staré holuby chvíľami opúšťajú hniezdo. Ďalším kritickým obdobím pre mláďatá býva čas, keď samec začína naháňať samicu na ďalšie hniezdenie.

Horšia situácia s odchovom mláďat je pri plemenách, ktoré potrebujú kŕmiče, pretože treba vystihnúť najvhodnejší čas podloženia mláďat pod kŕmiče. Niektorí holubiari nechajú odchovať mláďatá tvarohovitou hmo­tou pod rodičmi a potom ich podkladajú pod kŕmiče, ktoré majú mladšie holúbätá, alebo vymieňajú vajcia s rovnako nasadenými, keď sa im majú liahnuť mladé. .Jeden i druhý spôsob je dobrý. Podkladať je najlepšie cez deň, koď samec vymieňa samicu v sedení na hniezde. Do večera treba prekontrolovať, čl kŕmiče na mladých sedia, pripadne čl Ich kŕmia. Pod­kladanie holúbät večer sa neosvedčilo. Holubica na mláďatá obyčajne nesadne a ráno majú mláďatá smrteľné kŕče alebo sú zamrznuté.

Mláďatá treba dobre kŕmiť čo je dôležité pri úžitkových holuboch preto, aby boli veľké, pri iných plemenách, napr. pri letúnoch, aby mali mohutné lietacie svalstvo a dobre stavané a pevné letky. Preto pri letú­noch nechávame pod párom iba jedno mláďa. Pri úžitkových holuboch ide o čo najväčší počet mláďat do roka. Pri športových holuboch, napr. letúnoch, ide zasa o vynikajúce jedince, preto hniezdenie obmedzujeme. Jesenné mláďatá nebývajú dobrými letúnmi, pretože sú slabé, na jeseň sa už nezačnú cvičiť a na jar sa im nechce lietať. Aj prvé holúbätá, ak sa začalo s liahnutím priskoro, bývajú slabé.

O  čase liahnutia rozhoduje holubiar. Na jeseň možno holuby rozdeliť podľa pohlavia, čo je podľa mienky niektorých holubiarov zbytočné. Od­delenie samcov od samíc je dobré aspoň na to, že si môžeme určiť páry podľa minuloročnej skúsenosti.