Základné farby holubov

 

Základné farby vytvára génový systém, ktorý určuje hlavný charakter sfarbenia. Tieto farby môžu byť rozdelené po tele podlá určitých okrs­kov alebo sú jedince jednofarebné, prípadne kombinované s bielou.

Modrá farba

Farebný základ tejto farby tvoria čierne pigmenty, ktoré nie sú rov­nomerne rozptýlené, ale sú v zhlukoch. Ako sme už uviedli, pigment h povrchovou vrstvou pera a s prachovou štruktúrou vytvára modroreflektujúcu farbu. Pri mikroskopickom porovnávaní modrej farby s po­dobnými farbami ju môžeme nájsť v štyroch modifikáciách, a to tmavo­modrú, modrú, bledomodrú a striebornú, ktoré sa od seba líšia charakteristickými zhlukmi pigmentov, ich velkosťou a intenzitou pig­mentácie. Podľa doterajšej genetickej analýzy z intenzívnej modrej farby vznikla zriedená strieborná a z intenzívnej tmavomodrej pochádza prav­depodobne bledomodrá zriedená farba. Pre modrú farbu sa uvádza ge­netický symbol +/+, čo znamená divý typ; pre bledomodrú zatiaľ chý­ba názov, geneticky sa uvádza ako dp (pale) bledá a je odtieňom medzi modrou a striebornou; pre striebornú je symbol d (dilute) zriedená. Ble­domodrá i strieborná farba sú viazané na pohlavie. Pre tmavomodrú genetický symbol zatiaľ chýba, ale podľa opisu by mohla zodpovedať farbe silne tmavomodrej „dirty“, ktorá je dominantná nad modrou. Tma­vomodrú reprezentuje napr. moravský pštros, modrú holub divý, ble­domodrú slovenský hrvoliak bielopásy a striebornú koburský škovránok.

Do modrej skupiny patria ešte svetlopopolavá nazvaná „milky“, ge­netický symbol my, potom striebrobledá, perlovosivá a ľadová. Všetky tieto farby majú dobre vyvinutú prachovú štruktúru. No nielen tieto farby, ale aj všetky farebné odchýlky vôbec, sa testujú vzhľadom na modrú, ktorá predstavuje divý typ holuba. Preto pomer domi- nancie a recesivity jednotlivých iných farieb navzájom môže byť rozdielny.

Čierna farba

Pod touto farbou sa spravidla rozumie celočierne sfarbenie holuba, často s interferenčným leskom. Čierny pigment je pri tejto farbe rovno­merne- rozložený alebo rozptýlený ako po celom pere, tak aj po celom tele. Genetický symbol je S (spread), čo znamená jednotná sfarbenie spôsobené distribučným génom. Takto jednotne sfarbené môžu byť aj hnedou, čokoládovohnedou, hnedožltou, žltou, andalúzskou modrou atď. Čierna farba sa môže vyskytovať v kombinácii s bielou a vytvárať roz­ličné formy strakatosti. Zriedená forma čiernej je „dun“ sivohnedá alebo tmavohnedá, gene­tický symbol d, S. Táto farba je viazaná na pohlavie.

Z ďalších mutácií, ktoré patria do skupiny čiernej farby, sa vysky­tuje tmavomodré sfarbenie „indigo“ označené symbolom In, napr. arab­ský bublák, ako aj dymové sfarbenie podmienené recesívnou alelou sy „smoky“, charakteristické tým, že chrbát ani vonkajšie zástavice chvos­tových pier nie sú bledé, ich konce sú však svetlé.

Červená farba

Táto farba sa vyskytuje pri holuboch, pokial ide o genetický pomer k modrej v dvoch formách, a to ako dominantná červená a recesívnu červená. Fenotypicky sa od seba dobre rozlišujú. Dominantná červená je vlastne popolavočervená, geneticky označená ako BA „ashred“. Popolavej farby sú najmä ručné letky a chvostové perá. Takto sú zafarbené napr. poštové holuby. Zriedením tejto farby vzniká krémová d, BA. Obe farby, popolavočervená aj krémová, sú via­zané na pohlavie. Recesívna červená, označená symbolom e, spôsobuje jednotné červené zafarbenie po celom tele. Jej zriedená forma je žltá d a je viazaná na pohlavie.

Hnedá farba

Recesívna alela b „braun“ geneticky pochádza od BA. Donedávna ju zamieňali za striebornú alebo sivohnedú, napr. hnedý king sa nazýval strieborným. Zriedená forma tejto intenzívnej hnedej d, b sa nazýva kaki (žlto­hnedá) alebo tiež sivohnedá. Je viazaná na pohlavie.

Biela farba

Medzi základné farby patrí aj biela farba. Vzniká tak, že faktor pre vytváranie farbiva je nahradený génom, ktorý zabraňuje vytváraniu melanínu, hoci všetky vlohy pre určité farby alebo farebné vzorky sú vyvinuté. V dôsledku toho perie, pokožka, zobák, pazúry a dúhovka sú bez pigmentu, okrem sietnice oka, na ktorej je pigment vytvorený. Spra­vidla všetky biele holuby majú zobáky a pazúry svetlé a oči tmavé. Vzniká to tak, že cez bezfarebnú dúhovku presvitá hnedé pozadie oka. Pri výskyte bielych plemien s pomarančovými očami ide o heterozygoty pochádzajúce z kríženia farebných a bielych plemien. Geneticky je biela farba nad modrou dominantná i recesívna. Za bielou farbou je skrytých veľa kombinácii farieb a kresieb, takže pri krížení bieleho holuba s farebným môžu vznikať takmer všetky známe farby a kresby. Podobne ako pri iných zvieratách aj pri holuboch sa môžu vyskytovať biele jedince s červenými očami-albíny. Týmto jedincom pigment chýba úplne ,teda aj v očiach. Červenú farbu očí zapríčiňujú cievy presvitajúce cez zrenicu. Albinizmus je recesívne dedičný spojený s celkovou neduživosťou. Geneticky je označený symbolom al „albino“.