Obry

 

  Holub karnó

Tento holub je rozšírený najmä v severnom Francúzsku a v USA. Pri vysokej produktivite a mäsitosti mláďat sa vyznačuje aj krásnou intenzívnou farbou tela a ružovým zobákom. Tvarom sa podobá na obyčajného domáceho holuba, je však dlhý vyše 400 mm. Má hladkú hlavu, žltopomarančové oči (pri bielych varietách ľadníkové) a širokú obočnicu ružovej farby. Zobák je vždy ružový, dlhý (30 mm), na konci trochu zahnutý. Krídla sú hrubé, široké, ľahko po­ložené na chvoste. Nekrížia sa a sú o 40—50 mm kratšie ako stredne dlhý chvost. Pokrýva ich krátke, pružné, husté a široké perie. Najobľúbenejšie sú červené holuby s krásnou, in­tenzívnou farbou. Vyskytujú sa však aj žlté, modré a biele holuby.

 Holub king

Toto plemeno vzniklo v Amerike. Chovatelia chceli z neho vychovať úžitkového holuba s jemnou bielou alebo žltkastou kožou, ktorý by bol veľmi plodný, odchovával veľké mäsité holúbätá a potravu by čo naj­viac využil na stavbu svalstva alebo tuku. Preto je úžitkový king pre­dovšetkým veľký plodný holub ľahkej kostry, na rozdiel od sliepočiek, bielej farby a krátkych krídel, na rozdiel od obrovských holubov, ako je napr. rímsky holub. King sa mal stať holubom chovaným na far­mách, kde by bolo niekoľko sto alebo tisíc párov, preto lietavosť bola druhoradá, ba skôr predstavovala zápornú hodnotu. V našom ponímaní sa úžitkovosť holubov silne viaže na množstvo spotrebovanej potravy a recipročne s ňou sa zvyšuje. Pomery v úzkej domovine kinga, v Ka­lifornii, sú pre chov holubov, pokiaľ ide o potravu, mimoriadne vý­hodné. Tvorcom kinga teda nešlo o to, aby kalkulovali s touto stránkou cho­vu. Jednoduchosť typu (krátky, v prsnej časti široký holub) a najjedno­duchšie zafarbenie zbavujú chovateľov každej starosti v tomto smere. Na vytvorenie kinga použili rozličné plemená bielych holubov, napr. biele rímske a maltézske holuby a biele poštové holuby. Chovateľ Baker nazval svoj chovateľský produkt „White King“. Striebristé kingy od­choval kalifornský chovateľ King. Ako východiskový materiál použil striebristého maltézskeho a striebristého rímskeho holuba, takého l.itŕho mondéna a poštového holuba. Ani king však nezostal len pri pôvodnom type, vznikol aj kratší, guľatejäl výstavný typ, pri ktorom hú okrem bielej prípustné aj iné farby. King vznikol v Elmeri v štáte New Jersey Haywarde v štáte Kalifornia. Pre svoje vlastnosti sa rozšíril po USA a po druhej svetovej vojne sa dostal aj do Európy, kde sa tiež veľmi rozšíril.Úžitkový king sa typom postavy veľmi nelíši od ostatných našich úžit­kových holubov, teda má krátku, zavalitú postavu na krátkych nohách.

Štandard výstavného kinga: Hlava je stredne veľká, dobre zaguľatená, hladká; jej veľkosť je v súlade s hrubým krkom. Zobák je hrubý, stredne dlhý, mäsovej farby alebo tmavý podľa farby peria. Nadnozdrie je malé, jemné, poprášené alebo voskovité. Oko je výrazné, živé, m i bielych varietách s tmavou dúhovkou, ktorá sa za jasného svetla zdá tmavočervenkastá. Obočnica je červená s vínovočerveným nádychom, jem­nú, asi 1 mm široká. Krk je mohutný, hrubý; výstavné holuby nosia krk vzpriamene. Krk samcov je mohutnejší s hrubším perím, krk samíc tenší m Jemnejším perím. Prsia sú klenuté, široké, zaguľatené, výstavné kingy Ich nosia vysoko. Dolná časť tela kingov (výstavných) je pekne okrúhla, kolískovitá, bez rušivých výstupkov alebo hrán. Krídla sú hladké, pevne; pritiahnuté k telu a nesené nad chvostom; pri výstavných kingoch ležia ľahko na chvoste a ich konce sú asi 10 mm vzdialené od seba. Chvost presahuje krídla, je však krátky a vodorovne nesený. Chvost výstav­ných kingov je mierne zdvihnutý, a to o 15° od vodorovnej myslenej roviny. Nemá byť rozčesnutý ani širší, ako je šírka dvoch kormidlových pier. Nohy sú hrubé, rovné, primerane dlhé, rozkrok primeraný k šírke postavy holubov. Beháky sú neoperené, prsty dlhé, široko rozložené, nohy i prsty sú červené. Perie je priľahlé, pružné, nie našuchorené. Kor­midlové perá nemajú byť široké. King môže byť bielej, striebristej, modrej, žltej, červenej a čiernej farby. Farby majú byť čisté a intenzívne. Striebristá varieta má zobák rohovej, obočnice cviklovej farby; tej istej farby sú aj nohy. Krídla sú jasno striebristomodré, trochu tmavší striebristý odtieň má chrbát, prsia, brucho, hlava a chvost. Krk je ešte tmavší, striebristomodrý so zeleným leskom. Cez krídlové štíty sa ťahajú dva pásy čokoládovej farby; jeden pás tej istej farby ide priečne cez konce kormidlových pier.

  Holub košoa

Je to veľký prsnatý holub s trochu nadutým hrvoľom, čím sa čiastočne podobá na poľského rysa. Je však vyšší a dlhší pri celkovom zachovaní typu úžitkového holuba. Rozpätie krídel dosahuje až 900 mm. Fran­cúzi venujú tomuto plemenu značnú pozornosť. Najčastejšie chovajú va­riety jarabé na štítoch krídel a s polmesiacovitou bielou škvrnou na krku. Vyskytujú sa v žltej, červenej a v modrej farbe. Okrem jarabých sú známe modré s červenými pásmi, striebristé so žltý­mi pásmi, hyacintové i jednofarebné. Jarabatosť nie je vždy základnej farby. Na modrých alebo striebri­stých štítoch môžu byť hnedé alebo červené škvrnky.

 Montobanský holub

U nás sa toto plemeno vyskytuje veľmi zriedka. Montobanský holub patrí medzi veľké holuby; je iba trochu menší ako rímsky holub. Zov­ňajškom sa mu veľmi podobá, no líši sa od neho niektorými znakmi. Jeho vlasťou je Francúzsko, Montauban, podľa ktorého má meno. Hlavu zdobí široký 'chochlík. Oči sú pomarančové, iba pri bielych holuboch je dúhovka ľadníková. Montobanské holuby majú svalnatejšie a vypuklejšie prsia a pomerne kratšie krídla ako rímske holuby. Dospelé jedince majú mať rozpätie krídel od 940 do 960 mm. Operenie je mäkké, bohaté. Holuby sa vyskytujú vo všetkých základných farbách.  Ako veľké holuby majú mať v chove charakter hospodárskeho pleme­na. V nemeckej odbornej literatúre sa však hovorí o zlej starostlivosti rodičov o mláďatá (iba niektoré vyvedú mláďatá). Túto situáciu možno zlepšiť tak, že sa im vráti pôvodná plodnosť hospodárskych holubov, znížená dlhou plemenitbou bez regenerovania cudzou krvou. 

  Obrovský poštový holub (Gigant)

Obrovský poštový holub je plemeno amerického pôvodu^ Jeho pô­vodcom sa podarilo spojiť znaky poštového holuba s nezvyčajnou veľ­kosťou. Ide o plemeno, ktoré sa v susednom Maďarsku natoľko rozšírilo, že si jeho chovatelia založili samostatný klub. Obrovský poštový holub je kratšej zavalitej postavy s mohutne vy­vinutou prsnou časťou. Hlava oblúkovité prechádza líniou čela do stred­ne dlhého hrubého zobáka. Oči sú pomarančové, pri bielych ľadníkové. Zobák je pri tmavých farbách (čierna a modrá a s nimi spojených kres­bách) tmavý, ináč jasný, no aj pri tmavých sa uprednostňuje jasnejšia farba. Trup je široký, chrbát mierne sklonený, krídla tesne priložené na telo. Zafarbenie holubov je rozličné, čierne, biele, červené, žlté a modré, no azda najčastejšie striebristé s tmavohnedými pásmi. Okrem jednofa­rebných sa vyskytujú pásavé, jarabé a fŕkané. 

   Štraser

Straser pochádza z moravského pštrosa a na terajšiu podobu ho krížili s mondénmi v Nemecku, ale aj v iných stredoeurópskych štátoch. Zatiaľ čo moravský pštros je plemeno hospodárskeho typu, väčší ako strednej postavy, ale pohyblivý, lietavý, ,štraser stráca pohyblivosť a prechádza do skupiny krátkych obrov. .Je veľký, ťažký a zaokrúhlený, najmä v prednej časti tela; v zadnej časti je skrútený. Sfarbenie má rovnaké ako moravský pštros.

Texaský holub rodovofarebný

Holubaa vyšľachtil D. V. James v r. 1950—1955 spolu s ďalšími chovateľmi  v Houstone (Texas). Zafarbenie páperčeka samčeka a samičky  (rodová farebnosť) sa dosť výrazne líši. Čerstvo vyliahnutý samček  je celkom holý alebo má malý páperček, kým samička má páperček vždy  dlhý. Farba zobáka samca je už v tomto čase jasná, zatiaľ čo na čelusti samičky sa už od druhého dňa po vyliahnutí vytvára tmavá škvrna. Perie samca je už pri vyrastaní biele, samice tmavé. Operený  samec je na celom tele belavý, iba na krku husto škvrnitý v základnej farbe, teda červenej, sivej, modrej, béžovej, hnedej a žltej, samica je celá farebná v základnej farbe s pásmi alebo bez nich. Cieľ výchovy tohto plemena, t. j. mäsitosť, rýchle a trváce rozmno­žovanie, sa odrážajú na jeho tvare. Telo má obdlžnikovitý prierez, pri­čom nohy smerujú do jedného, hlava do druhého, hrvoľ do tretieho a chvost do štvrtého uhla, obdĺžnik je teda postavený na roh. Hlava je menšia, jemnej stavby. Oči samca sú ružové, pomarančové alebo sivé, oči samičky pomarančové. Hmotnosť holubov je 730—800 g.