Sovky

 

Sovky sú zvláštnosťou medzi plemenami holubov. Názov dostali podľa tvaru podobného sovám, pretože majú veľkú okrúhlu hlavu, krátky hru­bý prihnutý, takmer soví zobák a pomerne veľké oči.

Sovky pochádzajú z Orientu, odkiaľ sa rozšírili do Európy a do sever­nej Afriky. Tu boli podkladom pre vytvorenie samostatných plemien. Názory autorov sa rozchádzajú v tom, či pochádzajú z Blízkeho východu alebo, ako uvádza   Lavalle (1905), z vnútornej Ázie, odkiaľ sa rozšírili do Prednej Ázie. Dnes je ťažké zisťovať pôvod nielen jednotlivých plemien, ale aj celých skupín. V tomto prípade je však pravdepodobnejšie, že sov­ky vytvorili národy Prednej Ázie. Guľatosť hláv, krátke zobáčiky a perové ozdoby sú znaky, ktoré charakterizujú požiadavky a vkus národov Blízkeho východu. Sovky patria medzi najmenšie holuby. Svojou krátkou hrdou posta­vičkou, peknými tvarmi a farbami upútajú každého. Najväčšie z nich sú anglické sovky (strednej veľkosti), najmenšie egyptské sovky, dlhé 270 až 290 mm. Chov soviek vyžaduie skúsenosť, trpezlivosť a húževnatosť. Hlavy holubov niektorých plemien sú hladké, pri iných, niekedy aj pri lom istom plemene, sa vyskytujú končité chochlíky, pričom je hlava zdanlivo pretiahnutá, no aj vtedy musí byť primerane široká a vysoká. Prechod od zobáka na temeno tvorí čelo. A práve tu má chovateľ ťažkú úlohu dosiahnuť veľmi plné čelo prechádzajúce nad zobák vysokým oblúkom. V dôsledku toho sa zobák dostáva pod čelo a tvorí s ním oblúk charakteristický pre zobák papagája alebo sovy. Zobák všetkých soviek, okrem niektorých výnimiek (talianska), stojí zvislo ako pokračovanie zvis­lého čela, ba trochu sa ešte zahýna dovnútra. Iný typický znak soviek ja lalôčik, pre ktorý sa hlava soviek zdá byť ešte okrúhlejšia a väčšia, ako je v skutočnosti. Krk soviek ozdobuje žabó. Je to perová ozdoba, ktorá sa začína na hrdle a siaha takmer po hrvoľ. Tvorí ju na dvoje rozčesané, akoby /vlnené perie. Pri čínskych sovkách je vytvorená zložitá sústava peľo­vých ozdôb, ktorá sa začína pod bradou a siaha až na „stehná“.

 

Čínska sovka

Čínska sovka nepochádza z Číny, ako by sa predpokladalo podľa jej náz­vu, ale meno dostala celkom náhodne (nazval ju tak parížsky obchodník s holubmi Destriveaux). Jej presný pôvod nepoznáme; do Európy ju do­viezli z Afriky. Pri tomto plemene sa pozornosť chovateľov už nesústreďovala len na typ, ale skôr na perové ozdoby, ktorých má tento holub oveľa viac ako ostatné sovky. Pri pohľade spredu vidieť na prsiach holuba vodorovný chodník, ktorý rozdeľuje perie na spodnú časť, nazývanú zástera alebo dolná hlavnička, a vrchnú časť, nazývanú horná hlavnička alebo horná zástera. Obe časti sa skladajú z predĺženého hustého a klenutého peria. Na dolnej hlavničke perie stojí normálne, na hornej sa obracia hore, prikrývajúc celý hrvoľ resp. dolnú časť krku. Jednotlivé zástavice majú pri spodku voľné pa- rútky páperovitého charakteru. Na hrdle a čiastočne na krku až po okraj hornej hlavničky je perie rozdelené na dve strany a tvorí súvislý obal golierového tvaru, ktorý siaha takmer pod oči. Napokon pred „stehnami“ sú akoby chumáče peria, tzv. kystky. Na korektnosť vývinu týchto perových ozdôb sa kladie veľký dôraz. Čínska sovka je jemne stavaný, nízky, pomerne krátky holub široký v prsiach. Hlava je okrúhla, ale nižšia ako pri ostatných sovkách. Zobáčik je krátky až stredne dlhý, pri koreni široký a má stáť tak, aby tvoril s nižšou hlavou neprerušený oblúk. Celo je síce široké, ale hlava nie je typicky guľatá, sovčia. Čierne a modré čínske sovky majú zobák rohovočierny, ostatné jednofarebné, biele s farbistým chvostom a biele s farbis- tými šítmi jasnej farby. Nadnozdrie je malé, ale široké, biele. Oči sú veľ­ké; jednofarebné ich majú ohnivočervené, iné tmavé. Čínske sovky sú jednofarebné, farebnochvosté a štítnaté, bielej, čiernej, modrej, žltej, žltoplavej, červenej, červenoplavej a striebristoplavej far­by; ďalej sú modrojarabé žltojarabé a červenojarabé.