Úžitkové

 

  Moravský pštros

Je to plemeno typicky úžitkových holubov s hmotnosťou asi 600 g. Pôsobí dojmom ušľachtilosti, telesnej harmonickosti a krásy, ktorú mu dodáva aj osobitná kresba a neobyčajne sýte farby s vysokym leskom. Moravské pštrosy pochádzajú z Moravy. Prečo ich nazvali pštrosmi, nie je celkom jasné, azda podľa rýchlosti pohybu pri hladani potravy alebo podľa veľkosti pri porovnaní s obyčajnými domácimi holubmi. O povode sa nezachovali doklady. Podľa Vrbku (1927) moravsky pštros vznikol začiatkom 18. storočia. Nie je známe, aké plemena používali na jeho vytváranie, ale išlo pravdepodobne o obyčajné domáce holuby, florentínske holuby a hrvoliaky. Kresba florentínskych holubov je skutočne veľmi blízka pštrosej. Terajší typ moravského pštrosa bol ohrozený začiatkom tohto sto­ročia keď chovatelia na Morave a v Čechách v snahe zlepšiť farou a neskôr zväčšiť jeho postavu začali ho hromadne krížiť s viedenskými sliepočkami a od r. 1910 i s florentínskymi holubmi. Krížením s viedenskými sliepočkami chceli dosiahnuť sýtu farbu, najmä červenú a žltú,ružový zobák, červené obočnice a hladké perie a krížením s florentínskymi holubmi veľkú postavu a pri modrých čiernopásavých zlepšiť farbu letiek. Výsledky v tomto smere celkom uspokojujú, ale negatívnou stránkou bolo zhoršenie typu postáv, neželateľná robustnosť, strata ži­votnosti, zníženie plodnosti, zhoršená výchova mláďat, stlmenie lietavosti do poľa a s tým spojené obstarávanie potravy. Uvedené negatívne znaky sa vzťahovali k úžitkovej stránke holuba.Moravské pštrosy sú dnes v Čechách i na Slovensku jedným z naj­rozšírenejších plemien. Ich kvalita je v poslednom čase veľmi dobrá i na západnom Slovensku. Hospodárske vlastnosti moravského pštrosa sa všeobecne vysoko hod­notia. Mláďatá sú veľké a tučné, ich hmotnosť je až 700 g a vychovaných mláďat býva ročne priemerne 10 i viac.Pštrosy sú temperamentné, čulé holuby. Rady lietajú a usilovne si hľadajú potravu. Lietanie na pole za potravou patrí k základným znakom tohto plemena. Sú skromné na potravu, odolné proti poveternostným vplyvom a proti chorobám a výborne odchovávajú mláďatá.Moravský pštros má celkový vzhľad obyčajného domáceho holuba, ma však pevnú telesnú stavbu, kratšie telo, zavalitú postavu s krátkym hrubším krkom a s väčšou hlavou. Zobák má stredne dlhý a jeho farba pri tmavých farebných varietách je smolovočierna, pri žltých a červených ružová. Oči (dúhovka) sú ohnivočervené s tmavočervenou obočnicou pri červených a žltých a čiernosivou pri ostatných zafarbeniach.

  Práchenský kánik

Ide o plemeno československých holubov. Práchenský kánik vznikol v južných Čechách a jeho názov, ako správne vysvetľuje Hlinka (1952), sa vzťahuje na farbu modrých kánikov, ktoré sa dosť podobajú na čajky, nazývané v okolí Práchna „káňatá“ alebo „kánici“ (káne v literárnej češ­tine znamená myšiaka).Za samostatné plemeno bol práchenský kánik uznaný iba roku 1941. Podľa Hlinku ide o staré plemeno, ktoré má spoločného predka s vie­denskou sliepočkou. Juhočeskí holubiari pri chove tohto holuba šli sa­mostatnou cestou, ináč ako viedenskí, a výsledkom bol práchenský kánik takého typu a vlastností, akými sa dnes vyznačuje. Podľa údajov prá- chenského kánika vyšľachtili z obyčajných domácich holubov, vieden­ských sliepočiek, florentínskych holubov a z českých cíbikov. Celkove sa chovatelia práchenských kánikov z južných Čiech zhodujú v tom, že na jeho vytvorenie sa nepoužil moravský pštros.Ide o úžitkového holuba, ktorý je veľmi plodný, jeho mláďatá sú veľké a tučné. Pretože je dobrým letúnom, často lieta na pole za po­travou. Má trochu menšiu a ľahšiu postavu ako moravský pštros. Ináč je to holub kratšieho tela, elegantnej stavby, s jemne modelovanou hla­vou. Zobák majú všetky variety jasný, mrkvovočervenkastý.Práchenský kánik má celkový vzhľad hospodárskeho holuba. Má vy­päté, široké prsia, široký chrbát a silné svalnaté krídla. Oči má poma­rančovej farby s tenkou ružovkastou obočnicou, krk stredne dlhý, rovný; holub ho drží mierne šikmo vpred. Hrdlo je dobre vykrojené, bez lalôčika a ohryzka. Nohy sú stredne dlhé, hrubé a holé. Chvost tvorí pokračovanie chrbtovej línie.Kresba je podobná florentskému holubovi, farebná časť hlavy je však menšia a na čele nad zobákom je biela škvrna.

Poľský rys

Pochádza z Poľska ,kde vznikol pravdepodobne krížením modrého,bielošupinatého a bielopásavého obyčajného domáceho holuba so sliezskym bielohrotým hrvoliakom,ktorý už vyhynul. Poľský rys má všetky vlastnosti hospodárskych plemien holubov. Usilovne lieta aj na pole. Je neobyčajne plodný,nie je výnimkou že pár hniezdi aj 8 krát do roka. Mláďatá sú veľmi mäsité,rýchlo rastú a majú chutné mäso. Hmotnosť dospelých samcov je okolo 600 gramov,samice sú o niečo ľahšie. Poľský rys je skromný na krmivo a veľmi odolný voči klimatickým vplyvom. Poľský rys je väčší holub so širokými prsiami ktoré harmonicky dopĺňa mierne zväčšený hrvoľ a ostatné časti teľa. Základná varieta je modrá s bielošupinatými štítmi krídel. Táto varieta má okrem modrých bielopásavých najväčšiu hmotnosť. Pri modrých bielopásavých je hmotnosť až 700 gramov. Šupinatosť by mala byť pravidelná a šupiny rovnomerne rozložené. Z ručných letiek je 7-9 bielych alebo sú všetky sivočierne. Šupinaté poľské rysy sa vyskytujú vo všetkých základných farbách, v modrej,červenej,žltej a čiernej pričom sú letky na hrotoch krídel buď farebné alebo biele. V tých istých farbách sa vyskytujú aj poľské rysy s hladkými nešupinatými štítmi krídel, cez ktoré sa ťahajú dva úzke biele pásy.