Anatómia holuba

Cieľom tejto kapitoly nie je sa podrobne zaoberať anatómiou holuba ale oboznámiť chovateľov s vedomosťami v takom rozsahu, ktorý je minimálne potrebný k tomu, aby sme mohli úspešne chovať poštové holuby.

 Dýchacia sústava

 Začína sa nosovými otvormi na zobáku, odtiaľ sa vzduch dostáva do nosovej dutiny, hrtanu, priedušnice, ktorá sa delí na priedušky . Tieto pokračujú pľúcami a vzdušnými vakmi. K okysličovaniu krvi dochádza pri prechode vzduchu cez pľúca ako aj pri jeho návrate zo vzdušných vakov. To znamená pri nadýchnutí, ale aj vydýchnutí.

 Močová a pohlavná sústava

Ústia do kloaky. Obličky sú uložené v panvovej dutine. Moč sa zahusťuje v močovodoch a vylučuje spolu s trusom vo forme modrastej hmoty na vrchu trusu. Pri diagnostikovaní ochorení môžeme vychádzať zo zmeny konzistencie a zloženia trusu – ak je zmenená močová zložka, ide pravdepodobne o ochorenie močovej a pohlavnej sústavy , ak spodná časť trusu, diagnostikuje onemocnenie tráviacej alebo vylučovacej sústavy. Pri napadnutí oboch sústav je zmenený celý trus. Samice majú jeden vaječník, samce dva semenníky.

 Zmyslové orgány 

 Čuch a chuť sú nedokonalé, sluch je pomerne dobrý. Najdokonalejším orgánom je zrak.

Telo holuba sa skladá z kostry, svalstva upnutého na kostiach , peria pokrývajúceho svalstvo, vnútorných orgánov, zmyslových orgánov.

            Svalstvo - okrem iných faktorov , ktoré sú potrebné k tomu , aby bol holub úspešný pri pretekoch, hrá svalstvo a jeho kvalita hlavnú úlohu. Dokonalý sval poštového holuba je jedným z hlavných ukazovateľov a znakov vitality dobrého pretekára. Bez dobrých a kvalitných svalov nie sú špičkový pretekári. Je veľmi ťažko  správne odhadnúť kvalitu svalového systému v ruke. Je iba málo chovateľov , ktorí to dokážu. Je to úzko spojené so skúsenosťou a neustálym porovnávaním kvality svalov u výborných pretekárov na jednotlivé typy tratí ( krátke, stredné, dlhé ) ako aj u všestranného (moderného typu) pretekára, ktorý je rovnako rýchly na100 km ako aj na vzdialenosť 800-1000 km.  Nezabudnite na to , že iba neustálym vzájomným porovnávaním svalov tých najlepších pretekárov získate cit v končekoch prstov a potom už nebude problém rozpoznať vibrujúci sval holubov ,ktorý sú vo forme, naučíte sa odhadnúť svalovú silu, reakciu svalov na jemné stlačenie. Bolo by naivné si myslieť, že kvalita svalu je priamoúmerná jeho objemu . Objem nesúvisí a nemá nič spoločné s kvalitou. Svaly o veľkom priemere sú schopné veľkého výkonu, ale iba na určitej krátkej vzdialenosti. Sú to svaly typické pre pretekárov „šprintérov “. Hrúbka a svalový objem v žiadnom prípade nie je znakom odolnosti svalu pri veľkom a dlhotrvajúcom zaťažení! Práve naopak.  Tak isto tvrdý sval, John Lambrecht ho nazýva „ žehliacou doskou“ je charakteristický pre pretekárov na krátke trate. Veľká časť novinárov a odborníkov ,ktorý sa zaoberajú hodnotením svalového aparátu, nerobia rozdiel medzi pevnosťou a tvrdosťou svalov, myslím si ,že je to veľký nedostatok. Ako už uvádzal nebohý Louis Vermeyen, tvrdý sval, ležiaci po oboch stranách prsnej kosti t.j. veľký prsný sval, je charakteristický pre holuby určené na krátke trate. Ďalej o svaloch písal „ Pre stredné a zvlášť pre dlhé trate sú bezpodmienečne nutné poddajné svaly. Podľa stupňa poddajnosti,  odborník a skúsený chovateľ ľahko rozpozná , či jeho holub je stavaný na stredné či dlhé trate “. Poddajnosť svalov , zvlášť u holubov vo vrcholnej forme sa javia ako by svaly boli napnuté , pevne vibrujúce ale zároveň neprejavujúce znaky tvrdosti. Prvú kvalitu svalov môžeme určovať najskôr u holubov starých jeden rok , nikdy nie skôr! Sval mladých holubov nám nič nenapovie. Pri hodnotení svalu  ľahko zatlačme končekmi prstov do svalu , keď pôjde o vynikajúci sval , potom máme dojem , ako keby sme stláčali nafúknutú dušu bicykla , po uvoľnení tlaku sval sa vráti do svojej pôvodnej polohy ( tvaru ). Svalovú silu môžeme hodnotiť tiež podľa toho , ako sa nám niektorý jedinci pokúšajú  „ vytrhnúť “  z ruky.  Táto vlastnosť sa v zahraničnej literatúre označuje anglickým slovom „ Wringer “- voľne preložené ako krútiť sa , dostať sa zo zovretia. Holuby týchto vlastnosti majú kvalitné svaly. To , že nemajú v láske držanie v ruke , vôbec neznamená , že by bol holub plachý.

Nezabudnime popri veľkom prsnom svale hodnotiť aj krídlový sval , ktorý nám pri hodnotení tiež veľa prezradí , napr. ako pretekár podáva krídlo, aká je elastickosť svalov a pod. Dokonalý pretekár na dlhé trate - neúnavný jedinec- má stredný až plochší svalový aparát, ktorý dokáže ekonomický hospodáriť so svalovou energiou a je vytrvalý. Musíme si uvedomiť , že sval, pracujúci niekoľko hodín , spotrebuje za letu  veľké množstvo energie. Energia  vzniká rozpadom  zložitého cukru nazývaného glykogén, ktorý je uložený v pečeni a prostredníctvom krvného obehu sa dostáva až do pracujúceho svalu , kde sa štiepi na jednoduché cukry ktoré sú v svalových bunkách ďalej rozkladané až na kyselinu mliečnu a pyrohroznovú. Konečným produktom je potom kysličník uhličitý a voda. Tieto kyslé produkty sa za dlhotrvajúceho letu a zvlášť u slabo trénovaných holubov v značnej miere zvyšujú a v konečnom dôsledku spôsobujú svalovú únavu. Zapamätajte si , čím hrubší sval , tým väčšia spotreba energie, ale tiež väčšia tvorba spomínaných kyslých produktov a tým rýchlejší príchod únavy .Biochemické procesy pri práci svalov sú omnoho zložitejšie. Pre chovateľa však postačí toto stručné vysvetlenie , aby si vedel uvedomiť , prečo po ťažkom preteku prilietajú niektorý pretekári s omeškaním, resp. po prílete nie sú schopný hneď  o týždeň ale až za určitý čas podať hodnotný výkon. V takom prípade odpočinok je viac než potrebný. Stav regenerácie trvá zhruba asi tri týždne ( pri dobrej starostlivosti a preliečení ) , kedy dôjde k potrebnej svalovej regenerácii. Nedostatočný odpočinok , nedokonalá svalová regenerácia, to všetko zapríčiní stratu aj toho najlepšieho jedinca, keď je predčasne nasadený na pretek.

Väčšina rýchlych pretekárov na dlhé trate sa vyznačuje plochým prsným svalom. Pri posudzovaní svalu v ruke sa svalstvo javí ako keby bolo umiestnené  po stranách prsnej kosti  vyššie, svaly pôsobia dojmom akýchsi povrazov. Niekedy pri držaní rýchleho pretekára na dlhé trate , máme pocit, ako by prsná kosť mierne vystupovala z prsných svalov, ale pritom nejde o hlbokého holuba . Žiadne tučné a zaoblené prsné svaly, ale takzvané „V“ typy. Tak isto aj tvar hrudníka do „V“ typu. Svalstvo potom predstavuje nejaký hnací motor, nejakú svalovú silu, ktorá pohybuje krídlami. Holuby Huyskens Van Riel sa vyznačovali uvedeným  typov svalov a tvarom hrebeňa prsnej kosti, pričom holuby Dr. Bricouxe mali vajcovitý tvar  a dokonalú svalovú hmotu. Holuby H.V.Riel a Delbara dosahujú dobrých výsledkov ako na krátkych tak aj na dlhých tratiach. Záverom pojednávania o svaloch si zvýrazníme najdôležitejšie požiadavky na sval:

- dávame prednosť poddajným a elastickým svalom, ktoré sú viac plochšie , pevné, vibrujúce,   dostatočne pružné, primerane reagujúce na tlak

- pri svojom objeme má čo najmenšiu špecifickú váhu

- nemá veľké objemové  výkyvy pri akomkoľvek zaťažení

- dobrý holub , či už kŕmi mladé alebo preteká si musí udržať približné rovnakú kvalitu svalov po celý rok.

            Prsná kosť -  je v prednej časti máličko zaoblená. De Weert o svaloch a prsnej kosti písal:

 „ Prsná kosť je pevná , trochu vyčnievajúca z prsného svalu , ktorý je uvoľnený a pohyblivý, to je ideálny sval na dlhé trate “. Hrebeň prsnej kosti je nepohyblivý, v prednej časti pod hrvoľom hlbší. De Weert porovnáva hrebeň prsnej kosti diaľkarov s hrebeňom plachetnice. Prízvukuje , že takýto tvar prsnej kosti sa ukazuje ako dôležitý a potrebný predpoklad pre holuby na dlhé trate. Hrebeň prsnej kosti nemá byť ostrý ako nôž, skôr má mať tvar ceruzky. Pri rekapitulácii sa o prsnej kosti dá povedať:

- prsná kosť má byť čo najpevnejšia

- nie ostrá

- dobre zauhlená

- ľahučko vystupujúca z prsných  svalov

- primerane dlhá

- mierna deformácia nemá vplyv na pretekové výsledky

Prsná kosť ako som už uviedol, je veľká ale pritom tenká so širokým kostným platom , ktorý je spojený po stranách s rebrami a cez rebrá je spojený s chrbticou. Na vonkajšej strane prsnej kosti je dobré vyvinutá stredná hrana , takzvaný hrebeň. Vpredu je hrebeň trochu zdvihnutý smerom nahor a klesajúc jednotným sklonom sa v zadnej časti stráca. Prsná kosť a hrebeň majú byť súmerné s postavou holuba. Úzka a krátka prsná kosť je práve takým nedostatkom , ako hrubý a hlboký hrebeň. Holuby s takouto morfológiou majú veľmi ťažké kosti , čo spôsobuje nedostatočné letové výkony. Hlboká prsná kosť je vtedy ak jej tvar nie je okrúhly , ale je ostrý, trojuholnikovi a v spodnej časti ostro ukončený. Hrebeň nie je správne uložený do hrudného svalstva a jeho hrot je viditeľný aj cez perie. Ohnutý prípadne krivý hrebeň je príznačný pre holuby so slabou alebo zlou kostrou. Na prsnú kosť a na hrebeň sa upevňujú dva pri lietaní najdôležitejšie svaly, veľký a malý hrudný sval. Malý hrudný sval , ktorý ťahá krídla dopredu  a ktorý ich zdvíha, je upevnený jednou časťou o hrebeň, druhou časťou je upnutý na rameno a na vidlicové kľúčne kosti.

Veľký hrudný sval , ktorý ťahá krídlo dozadu ( späť) a dole , spôsobuje mávanie , je pripevnený jedným koncom nad malý hrudný sval k hrebeňu, druhým k výčnelku ( výstupku) ramena. Tieto svaly musia byť široké, silné a pružné.

            Zobák -  má byť stredne dlhý, podobný pravidelnému kužeľu s pravidelným( plynulým napojením ) k čiare hlavy . Zobák sa má dobre uzatvárať t.j. ,keď sa na neho pozrieme z boku , nesmie byť vidno medzeru medzi hornou a spodnou časťou. Na toto je potrebné dať pozor, lebo z takého to holuba by nikdy nebol dobrý pretekár. Dôležité je tiež to , aby vrchná časť zobáka nebola oveľa dlhšia ako spodná a aby nebola ohnutá smerom dole( krahulčí zobák),táto chyba prekáža holubovi pri zobaní potravy , nemôže poriadne uchytiť zrno, veľa zŕn mu vypadne alebo ich roztrúsi vedľa krmitka. Keď takéhoto holuba pozorujeme , vidíme , že jeho kŕmenie trvá oveľa dlhšie ako ostatným holubom . Takýto holub nie je spôsobilý na preteky . Má problémy sa pripraviť na pretek a potom je problém s prijímaním potravy v transportnom koši. Nie je spôsobilý ani  k chovu , lebo svoje mladé zlé kŕmi. Často dochádza aj k poraneniu mláďat.

            Jazyk -  má byť ružový. Biely jazyk je znakom slabosti.

            Nosné otvory -   majú byť dostatočne priestorné a voľné. Úzky nosný otvor môže spôsobiť otváranie zobáka , lebo sa ním holubovi nedostáva dosť vzduchu. Takéto holuby zaostávajú pri severnom alebo silnom protivetru.

            Uši - dobrého poštového holuba nie je vidieť, lebo sú skryté pod hustým operením. Vyraďujeme holuby , ktorých uši sú viditeľné. Ide spravidla o nervóznych holubov, vzdorovitých a plachých. Najhorší sú ty ,ktorý bezdôvodne „ húkajú“ pri najmenšom šume , čím vyrušujú ostatné holuby. Takého holuba je potrebné čo najskôr odstrániť z holubníka . Jeho nervózne správanie môže ľahko spôsobiť nepríjemnosti , lebo je takmer nemožné ho od toho odnaučiť.

            Oči - dobrého poštového holuba majú byť dobre vsadené v očných jamkách. Nemali by veľmi vyčnievať ani veľmi zapadať, ale majú byť umiestnené tak ,aby holub dobré videl z každého uhla. Oko má ležať nad predlženou čiarou zobáka , podľa možnosti blízko temena hlavy. Oko, ktorého zorničku by rozdelila predlžená čiara zobáka je osadené veľmi nízko. Na kvalitu oči kladieme dôraz s poukázaním na prejav vitality holuba tak ako je ním aj dokonalý sval. Pri posudzovaní holuba si všímame a hodnotíme oko ako celok. Oči nám prezradia zdravie a životnú silu holuba. Čím viac lesku v oku , tým lepšie , nikdy nedávame prednosť tej či onej farbe oči, je všeobecne známe , že dobré holuby majú alebo môžu mať rôzne zafarbenú dúhovku. Oči kmeňových holubov sa vyznačujú bohatosťou farieb a množstvom pigmentu. Dúhovka  má vykazovať akúsi životnosť. Oči sú rozhodujúcim ukazovateľom pri nástupe formy. Sýtosť farieb sa prehlbuje , oko sa stáva jasnejším , iskrivejším , primerane sa leskne. Opakom toho je oko nemocného holuba, alebo oko unavené ( po ťažkom preteku ).Každý pozorný chovateľ dobre vie , aké zmeny nastavajú v oku holuba , ktorý je chorý resp. po absolvovaní ťažkého preteku. Oko posudzujeme predovšetkým podľa zorničky. Zdravá zornička  je čierna , leskne sa , v žiadnom prípade nesmie robiť dojem ako keby bola potiahnutá jemnou blankou. Jedinci s týmto znakom na zorničke sú dávno za svojím zenitom, stávajú sa pre chov a pretek nespôsobilými. O takzvanom hodnotovom krúžku v oku bolo v odbornej literatúre veľmi veľa popísané. Medzi odborníkmi prebieha živá diskusia. Niektorý tvrdia , že prítomnosť toho to krúžku je u dobrých chovných holubov nutná, iný sú zástancami opačného názoru. Kde je pravda ? Podľa skúsenosti veľkého počtu chovateľov ani jeden z názorov nemá všeobecnú platnosť a nedá sa iba podľa neho v praxi postupovať.

            Perie -  chráni telo holuba pred vonkajšími vplyvmi. Perie holuba a prachové perie chránia telo pred vlhkosťou a zimou. Veľké letky krídiel a chvosta slúžia k pohybu vo vzduchu, stredné krycie letky slúžia k ochrane a k zahusteniu veľkých letiek krídiel a chvosta. Letka vyrastá z bradavice, podobajúcej sa tažčičke umiestnenej v úzkej pošve. Do tejto tažčičky sa zbieha veľké množstvo ciev , ktoré transportujú výživu , potrebnú k rastu peria. Letka sa skladá z perá, ostňa a práporu. Perom voláme zrohovatenú tvrdú časť na ktorej je umiestnený osteň( hrot) a prápor. Pero je v spodnej časti duté, prehľadné , vyššie hutnejšie a smerom ku koncu sa stále stenčuje. Letka má byť pružná a bez akýchkoľvek trhlín. Dobrá letka sa pozná podľa toho, že ju môžeme ohnúť skoro do oblúka  bez toho aby sme ju zlomili. Prachové perie nájdeme na letke tam, kde dutá časť pera prechádza do neprehľadnej časti. Čím vyvinutejšie je prachové perie, tým bohatšie je operenie a tým je holub cennejší. Pre rýchle lietanie sú najdôležitejšie letky krídla, ktoré rozdeľujeme na :

- dlhé ,  prvoradé – veslové ( ručné) , ktorých je desať. Je dobre aby perá týchto letiek boli dlhé, pružné, ich prápory ( zástavy) boli široké a na konci zaokrúhlené.

- druhoradých veslových letiek krídla, ktoré sú umiestnené na predlaktiu je zvyčajne dvanásť

            Krovky krídlové (veľké, stredné, malé) , ktoré utesňujú  ručné letky tvoria nosnú plochu krídla. Veslové letky sú umiestnené ako strešná krytina . Plocha krídiel sa musí dobre prekrývať až do zadnej časti , aby roztiahnuté krídlo vytvorilo skoro rovnú čiaru s osou tela holuba.

            Chvostové (kormidlové)perá slúžia k zmene smeru letu holuba. Poštové holuby majú spravidla dvanásť chvostových pier, ale z dôvodu atavizmu môže sa ich objaviť štrnásť až šestnásť. Tesne pod hlavnými chvostovými perami nájdeme ochranné letky, ktoré zabraňujú prechodu vzduchu. Je ich tiež dvanásť a sú o dva až tri centimetre kratšie ako hlavné. Spodná časť chvostových pier je z vrchu tiež bohato pokrytá krycím perím , ktorá ich chráni pred vetrom a dažďom .Ostatná časť tela je prekrytá menším perím a je dôležité , aby toto perie bolo jemné, mäkké , husté a hodvábne .

Prebrali sme povrch tela, kosti, svaly a operenie, teraz si v hrubých rysoch budeme zaoberať orgánmi holuba.

            Tráviaca sústava

Tráviace ústrojenstvo -  môžeme najjednoduchšie vysvetliť, keď v duchu sledujeme cestu potravy , ktorú holub zjedol. Zrniečko sa pomocou zobáka dostane na jazyk, vrchná časť jazyka je pokrytá malými hrbolčekmi , cez ktoré holub cíti chuť potravy. Zadná časť jazyka je ukončená hrtanom, cez ktorý sa zrno dostáva do hrvoľa. Hrvoľ je pružný vak. Steny sú potiahnuté žľazami. V tomto vačku sa zhromažďuje nazobané zrno, ktoré sa zmieša s vypitou vodou a v mäkkom stave prejde do žalúdka. V rozomieľacom svale žalúdka za pomoci drobných kamienkov jemne zomelú a so žalúdočnou šťavou premiešajú stravu. Svaly žalúdka tlačia rozomletú a so žalúdočnou šťavou premiešanú potravu do tenkého čreva, ktoré je približne jeden meter dlhé . Tam sa premieša s tráviacimi šťavami žliaz. Takto pripravenú potravu môže organizmus začať spotrebovávať. Výživné látky , ktoré organizmus potrebuje , vniknú pomocou vlásočnicových ciev, ktoré prechádzajú stenami čriev a za pomoci krvného obehu sa dostanú do rôznych časti tela. Zvyšná nespotrebovaná potrava, nepotrebná pre organizmus sa cez hrubé črevo dostane do kloaky a cez konečník odchádza z tela ako trus. Ako vidíte , spotrebované krmivo sa rôznymi chemickými procesmi premení na potravu potrebnú pre organizmus. Je samozrejme, že sa súčasne vytvoria rozložiteľné látky, ktoré sa tiež dostávajú do krvi. Vylučovanie týchto látok realizujú ľadviny.

            Ľadviny- sú umiestnené za pľúcami po obidvoch stranách chrbtice. Sú zložené z tenkých rúrok a odstraňujú z krvi škodlivé látky, ktoré sa dostávajú močovodom do kloaky a spolu s trusom obchádzajú z tela.

            Pečeň - je objemný tmavočervený orgán, pozostavujúci z dvoch nepravidelných lalokov. U holubov neexistuje žlčový mechúr ( ktorý slúži ako nádrž na žlč) ale existujú ako aj u iných pečení, žlčové kanáliky, ktoré sú zaústené do čreva. Pečeň je multifunkčný orgán.

1/Produkuje žlč, tmavozelenú sirupovitú a horkú tekutinu, ktorá má schopnosť rozkladať ( tráviť ) tuky z potravy a dezinfikuje črevá. Trus sfarbuje do tmavozelená.

2/ Filtruje krv. Prebieha v nej veľa špecifických krvných funkcii.

3Redukuje stav glukózy v krvi( asi 3g /l ). Pri zvýšenom množstve glukózy ( pri nadmernom obsahu sacharidov  v potrave ) ju ukladá do zásoby vo forme glykogénu. Pri nedostatku glukózy

 ( veľká námaha, pôst počas letu ) je potom tento glykogén uvoľňovaný a spätne premieňaný na glukózu. Úlohou glukózy je „čistiť“ krv .

4/ Odstraňuje z krvi staré krvné čiastočky a zabezpečuje tvorbu nových čiastočiek.

5/ Reguluje spotrebu železa, používaného prevažné na tvorbu hemoglobínu.

6/ Reguluje obsah tukov v krvi a v neposlednej miere spolu s vitamínom K , ktorý plní svoju funkciu pri zrážaní krvi.

            Pri čítaní týchto riadkov ako aj pochopenie filozofie kŕmenia a pitného režimu , ktoré sú obsahom tejto knihy, pochopíte dôležitosť tohto orgánu a hlavne jeho extrémnu citlivosť. Pri svalovej námahe sa pečeň podieľa aj na premene a vylučovaní kyseliny mliečnej. Zabezpečenie čo najrýchlejšieho vylúčenia tejto kyseliny je prvoradou úlohou každého chovateľa po prílete holuba z preteku. Tým sa zabráni nadmernej námahe pečene a následne dôjde k rýchlemu zotaveniu po ťažkom preteku. To všetko umožní zabezpečiť ľahká strava, podávaná  najmenej dva až tri kŕmenia po preteku

25% ryža, 25% dari- biely sladký cirok,25% pšenica, 25% jačmeň) a karlovarská soľ v pitnej vode podaná na druhý deň večer ( na 3/4 l vody dva polievkové lyžice),ktorá zabezpečí vyčistenie čriev od starého krmiva.

 Autor článku p. Jozef Hajtaš

 

ho