Dobré a nie dobré holubníky

Neviem či tento výraz je správny, pretože ak navštívite dnes svojho priateľa - chovateľa poštových holubov, neostane nič iné iba konštatovať, že obdobie vybavenia holubníkov od rôznych debničiek patrí k dávnej minulosti. Bol to Ewald Steinhôfer, ktorý revolučným spôsobom pozmenil holubníky a ich vnútorné zariadenie do dnešných podôb. Celá zmena bola zameraná na uľahčenie dennej práce pri čistení a udržiavaní hygienických podmienok. Poznal som dôležitosť celkovej  výmeny čerstvého vzduchu. Dnes môžem  povedať, že sa tieto základy využívajú a uskutočňujú, či už sa stavia jednoduchý holubník, alebo doslova holubia vila u náročnejších chovateľov. Všade sa tieto podmienky aplikujú.

Napriek tomu sú holubníky, z ktorých sa výkonnosť holubov prejavuje rôzne... Je možné, že väčšina chovateľov bude namietať, že i chovateľ a jeho materiál sú meradlom úspechu. To je všeobecne známa vec. Iste, ale viete zo svojej praxe, že málo úspešný chovateľ sa často viac stará o svoj  chov než ten, ktorý má mnoho úspechov v chove. V mnohých prípadoch má neúspešný chovateľ svoj chov založený  dokonca na holuboch svojho „veľkého suseda“. Ako často sú zakúpené holúbätá za nemalé peniaze z majstrovských holubníkov a nie sú s nimi dosahované podstatné kvalitné výkony. Práve takéto prípady obklopujú neporaziteľných majstrov, sú im pripisované i veľké chovateľské skúsenosti a znalosti, okolo ich spôsobu chovu kolujú rôzne „tajomstvá“. A nakoniec, keď takýto veľký chovateľ napíše alebo povie niečo o svojom jednoduchom spôsobe chovu, jednoducho sa mu neverí.

V poslednom desaťročí som mal pri návšteve holubníkov a ich majiteľov oči vždy riadne otvorené, keďže som veril , že nemalý význam na úspech či neúspech je závislý na holubníku chovateľa. Presvedčil som sa pri tom, že nie je toľko zlých povalových holubníkov ako nízkych záhradných. V povalových priestoroch sa ľahšie  dosiahne potrebného suchého prostredia a samotnej cirkulácie vzduchu. Taktiež prvé jarné slnečné lúče sú na  povale ďaleko účinnejšie ako pri studenej nevyhriatej zemi. Napriek tomu sa stáva, že záhradné holubníky už od počiatku preteku bodujú naplno.

 

Kde hľadať vysvetlenie?

Dnes už dobre vieme, že pretekári,  ktorých chceme dostať do žiaducej formy, potrebujú veľa čerstvého vzduchu, suché a teplé prostredie. V máji sú však tieto faktory vzácnosťou. Ako to teda praktizujú chovatelia v úspešných záhradných holubníkoch, že sa s týmito faktormi vyrovnávajú? Prevažne  nerobia nič. Ich poloha holubníka im sama zaisťuje tieto prednosti.

Síce žijeme v miernom klimatickom pásme, ale napriek tomu našim územím prúdi z 80% nepríjemný severozápadný vietor. Ale aj v týchto podmienkach sa vytvára tzv. malá miestna klíma- „mikroklíma“ . Sú to miesta chránené pred škodlivým prúdením, kopcovitým terénom, lesným porastom a taktiež usporiadaním zástavby budov  mesta alebo obce, kde sú holubníky rôzne vstavané. Nezriedka sa preto stáva , že už 100 m od úspešného záhradného holubníka sú úplne iné klimatické podmienky a holubník umiestnený vo veternom prostredí nemá šancu na úspech. Zvieratá, a zvlášť poštový holub je veľmi citlivý, sú na tieto podmienky silne závislí. Chovateľ, ktorý má holubník v takomto prostredí,  musí sa s tým zmieriť. Môžeme si však pomôcť dokonalou ventiláciou a vyhrievaním podlahy, ale výrazných úspechov dosiahneme  ťažko. Tým sa tiež  vysvetľuje,  prečo sa i pri akomkoľvek opatrení mnoho holubníkov nevie presadiť a dosiahnuť podstatnejších úspechov.

Ako teda majú vyzerať záhradné holubníky z ktorých sa dokonale preteká od začiatku sezóny?

    Nájdete ich prevažne postavené na vyvýšeninách, na svahoch a k tomu nie je ani podstatné, na ktorú svetovú stranu je naklonený. Videl som mnoho holubníkov s výbornými výsledkami, ktoré mali "výlety" obrátené vyslovene k severu.

Ako to vlastne vyzerá  klimaticky na takomto holubníku?

Vzduch sa v takýchto polohách vlastne nikdy neupokojí. Buď stúpa teplý vzduch zdola na svah, alebo obrátene. Príroda tu sama dáva čo je vyžadované na každom holubníku – t.j. dokonalú výmenu vzduchu. Proste opotrebovaný vzduch je neustále  nahradzovaný čerstvým okysličovaným. Kyslík je teda elixírom života našich holubníkov. Nie je teda iba teplota sama o sebe tá, ktorá dáva pretekárov do formy. K tomu je treba dostatok čerstvého vzduchu, ktorý je zárukou úspechu dobrých holubníkov. Na úspech chovu poštových holubov vplýva mnoho faktorov  avšak jeden z najsmerodatnejších je práve holubník.   

(Voľný preklad z časopisu  Die Brieftaube  urobil A. TAUŠ)

 

  Udržujte svoj holubník v čistote

 

     Pri  rôznych podujatiach sa medzi chovateľmi holubov hovorí o čistote a hygiene chovných zariadení. Tieto dva činitele patria medzi najdôležitejšie, ktoré sú potrebné pre úspech chovateľa.

Väčšina chovateľov pozná dôležitosť správneho hygienického zariadenia, ale predsa nájdeme chovateľov, ktorí zabúdajú na túto zásadu. Boli by ste veľmi prekvapení, aké množstvo chovateľov sa ešte nájde s minimálnymi hygienickými zariadeniami. Väčšinou sú to takí, ktorí chovajú vysoké počty holubov a chcú množstvom holubov prekvapiť v novej sezóne, pričom zanedbávajú  hygienu. Niektoré holuby sú tak zamorené švolami, kliešťami a roztočmi, že sa len ťažko dajú očistiť. Takéto štádium zanedbanej hygieny je vizitkou pohodlných, lenivých chovateľov snívajúcich o tom, ako ich holuby budú víťaziť v pretekoch alebo na výstavách. Zabúdajú, že ľahostajnosť k čistote doslova brzdí ich cestu k úspechom. Poznáme viacej spôsobov  ako udržať podlahu holubníka v čistote. Medzi najpoužívanejšie  spôsoby v praxi patria:

         - čistenie podlahy mechanickým škrabaním

         - použitie kovových roštov

         - menej známy, tak zvaný stelivový systém

    A teraz k jednotlivým spôsobom: Najbežnejší spôsob, ktorý chovatelia používajú v praxi je zoškrabovanie trusu z podlahy holubníka plochým kovovým škrabákom. Škrabať podlahu dva krát za deň by bolo najideálnejšie, ale takto veľa času má len málo chovateľov. Najpraktickejšie je čistiť holubník dva razy do týždňa. Pred čistením pokropíme podlahu dezinfekčným roztokom kyseliny carboxylovej (v kryštálovej podobe - biely prášok), ktorý nám pomáha zničiť mikróby. Pre spríjemnenie vône na holubníku pridáme do dezinfekčného roztoku niekoľko kvapiek borovicového extraktu. Takto pokropená nečistota a prach sa udržuje na podlahe a nevíri sa.

   Drevené podlahy a rozoberateľné drevené búdniky škrabte v jednom smere. V dreve nevznikajú zbytočné zádery a neničí sa. Niektorí chovatelia používajú na svojich holubníkoch kovové rošty. Tieto sa umiestnia niekoľko centimetrov nad podlahou tak, aby sa dali ľahko demontovať. Cez štvorcové otvory roštov potom trus prepadá na podlahu. Pre lepšie čistenie môžeme podlahu zakryť hrubším papierom, ktorý podľa potreby vymieňame. Rošty sa dajú nahradiť aj silným pletivom, no musíme dodržať danú veľkosť otvorov. Veľkosť otvorov by sa mala pohybovať v rozmedzí od 15 do 20 mm. Výhodou tohto zariadenia je, že holuby neprichádzajú do styku s trusom, ani so zbytkami potravy - ktorá vypadne pri kŕmení.

    Pri stelivovom systéme som celú podlahu pokryl 2 - 5 cm vrstvou piesku. Hrubý piesok mi zabezpečil rýchle vysušenie trusu a každý deň bez väčšej námahy stačilo pohrabať vrstvu piesku a opäť bolo čisto. Každodenné pohrabávanie je nutné preto, aby sa trus nenahromadil do kopiek. Raz za 14 dní som piesok preosial cez husté sito a trus s nečistotou zakopal do zeme. Po preosiatí som pridal do piesku trochu vápna a dobre som zmes premiešal. Keď je piesok cítiť ostrým zápachom po truse, ihneď ho treba vymeniť za úplne nový. Raz do roka treba podlahu vydezinfikovať dezinfekčnou látkou. Holuby pustím späť do takéhoto oddelenia až po dokonalom vysušení dezinfekčného roztoku. (Osobne nedoporučujem tento spôsob. Autor).

     Počas pretekovej sezóny kladieme veľký dôraz na čistotu búdnikov a hniezdných misiek. Zvlašť keď sú mláďatá misky a okolie udržujeme v perfektnej čistote. Veď trus hromadiaci sa vedľa mladých, láka muchy, komáre a iný hmyz, ktorý prenáša rôzne choroby. V praxi chovatelia používajú misky z rôznych materiálov. Najčastejšie to býva sadra, drevo alebo umelá hmota. (Ja osobne som uprednostnil sádrove, keďže lepšie udržiavali teplotu). Za žiadnych okolností nesmieme pripustiť, aby v sychravých dňoch mláďatá sedeli na vlhkom hniezde.

Generálne čistenie holubníka doporučujem urobiť dvakrát do roka, na jar a na jeseň. Vtedy si dáme záležať na dokonalom vydrhnutí a dezinfekcií všetkých priestorov holubníka. Dokonalou dezinfekciou docielime úplné zničenie baktérií a pliesní. Steny holubníka bielime každé dva roky vápnom. Do roztoku nepridávajte zbytočne veľa vápna, pretože to má tendenciu vysušovať a znehodnocovať perie. Nezabúdajme ani na vonkajšiu časť okolia holubníka. Dbajme aby v jeho okolí nebola špina a rozhádzané perie po holuboch. Čistým a úhľadným holubníkom spríjemnite život nie len sebe, ale i svojim susedom.

(spracované z voľnej publikácie .od p.Pinčák)

Sem môžete vložiť nový alebo pretiahnuť existujúci obsah.

Pre nápovedu ako začať Kliknite sem

 
 
 
 
 
 

Vyhľadávanie

© 2012 Všetky práva vyhradené.

Www stránky zadarmo Webnode